Olympijskí barani si ZOH užili, na Pjongčang budú spomínať radi

2.3.2018
Pätica banskobystrických Olympionikov sa cez víkend vrátila späť na Slovensko. Zatiaľ čo Patrik Lamper po nedeľnom stretnutí proti Novým Zámkom okamžite cestoval do Bratislavy, kde sa pripojil k Slovanu na záverečné dva zápasy sezóny v KHL, kvarteto Vladimír Országh, Miloš Bubela, Tomáš Surový a aj masér Juraj Stopka už naplno zarezávalo na tréningoch.

A keďže o samotných vystúpeniach Slovenska v Pjongčangu sa popísalo už dosť, pozreli sme sa na ZOH z opačnej strany: „Organizácia bola úplne bezproblémová. Možno až na to, keď na prvý tréning autobusár trochu zablúdil. Domáci vychádzali v ústrety absolútne vo všetkom. Bolo to teda zorganizované na vysokej úrovni. Tak, ako olympiáda má byť,“ začal rozprávanie Vladimír Országh, ktorý si kvôli pracovným povinnostiam vedľajšie aktivity neužil: „Mali sme halu vzdialenú asi desať alebo pätnásť minút cesty autobusom. Keď sme mali tréning alebo zápas, tak som prakticky celý deň strávil na štadióne. Ja osobne som tam išiel hlavne kvôli hokeju, takže som žiadne iné športy nevidel. Buď som chodil na tréningy iných tímov, či už to boli Rusi, Kanaďania alebo Američania, alebo som chodil pozerať hokejové zápasy. Celá olympiáda sa z mojej strany točila okolo hokeja,“ pokračoval. Banskobystrický kouč mal navyše starosti aj s vedením „baranov“. Pri mužstve ho síce zaskakovala trojica Rastislav Paľov, Michal Handzuš a Norbert Javorčík, ale Országh s nimi na diaľku komunikoval a rozoberal každé jedno stretnutie: „Mali sme to dohodnuté už skôr. Ja som robil prípravu na zápasy a posielal som to naspäť. Chalani, ktorí ma zastupovali, to zvládli úplne bez problémov a odviedli perfektnú robotu. My sme už dopredu boli dohodnutí ohľadom tréningového procesu. Čo sa týka zostavy, tak tú sme priebežne konzultovali. Tým, že to boli iba tri zápasy, tak to bolo úplne v poriadku.“

„Bol to výborný zážitok pretože na OH sa dostane iba veľmi málo ľudí, takže sa to o to viac cenní. Všetko tam bolo na najvyššej úrovni. V olympijskej dedine bolo asi desať 25-poschodových barákov, ale vplývalo to na mňa veľmi dobre. Boli tam pokope všetci najlepší športovci. Každý sa sústredil na svoju disciplínu. Bol to zaujímavý pocit. Postretával som tam veľa zaujímavých športovcov z rôznych športov. Snowboardistov, rýchlokorčuliarov, Kovaľčuka s Datsyukom... Boli sme v Slovenskom dome, aj na ďalších zápasoch,“ vyjadril svoje pocity z olympiády Miloš Bubela, ktorý sa pozrel aj na iné športoviská: „Boli sme na pár iných športov. Išli sme pozrieť Kuzminovú, ale šťastie sme jej nepriniesli, keďže skončila v tých prvých pretekoch trinásta a taktiež na Petru Vlhovú,“ prezradil: „Bol som na druhej časti ženskej kombinácie, teda slalome a na rýchlokorčuľovaní,“ doplnil kapitán „baranov“ aj olympijského hokejového tímu spod Tatier Tomáš Surový.

Všetci si veľmi pochvaľovali v podstate všetko, začínajúc otváracím ceremoniálom: „Bol to veľký zážitok, skvele to bolo spravené. Bolo tam veľa efektov. Ukázali sa prvky z kórejskej kultúry a histórie. Zapálenie ohňa bol taktiež obrovský zážitok,“ hovoril Tomáš Surový: „Bohužiaľ, ja som sa otváracieho ceremoniálu nezúčastnil. Jednak preto, že tam bol obmedzený počet a chceli sme, aby tam išli všetci chalani. Druhá vec bola, že tam bola strašná zima a ja som bol navyše prvé tri dni po prílete nachladnutý, čiže som nechcel riskovať. Úplne v pohode som si to pozrel v Slovenskom dome, čiže o ceremoniál som neprišiel,“ vyjadril sa Országh, ktorý prezradil aj čo to zo zákulisia slovenskej základne v Južnej Kórei: „Bolo to tam veľmi pozitívne, útulné a ústretové. Celé poschodie bolo vyhradené pre slovenských športovcov a spodok pre návštevníkov. Bolo to také spestrenie, aj keď strava tam bola pomerne jednotvárna. Samozrejme, výber bol dostatočný, ale dá sa povedať, že stále to isté dookola. Prišlo však vhod dať si halušky alebo šošovicovú polievku,“ prezradil 40-ročný kouč.

Do samotného mesta Pjongčangu si však odbehol kvôli špecifickému gastronomickému zážitku: „Už v dedine bol obrovský hangár, kde sa stravovali všetci športovci. Boli tam európske veci, aj ázijské. Vyskúšali sme všetko. Chcel som však vedieť, ako chutí suši v Ázii, takže sme išli do mesta. Bol som s ním spokojný. Bolo porovnateľné, ako v Banskej Bystrici, keďže aj tu je veľmi dobré suši,“ smial sa Országh: „Mimo olympijskej dediny som veľmi nebol. Skúsil som akurát domáce jedlá, ktoré ponúkali priamo v nej,“ nadviazal „Suro“.

Veľkým plusom bol vysoký počet slovenských priaznivcov: „Zopár sme ich samozrejme stretli, hlavne v okolí Slovenského domu. Stretol som aj pár ľudí z Banskej Bystrice. Klobúk dole pred nimi, že prišli slovenských športovcov povzbudiť aj napriek takej dlhej ceste,“ rozprával „Oros“: „Myslím si, že prišli v hojnom počte. Hlavne ak zohľadníme, že tá cesta tam nie je ľahká a navyše dosť nákladná, čiže klobúk dole pred ľuďmi, že tam prišli,“ chválil Tomáš Surový: „Fandili nám. Nečakal som, že ich bude až toľko,“ doplnil Bubela.

Banskobystrický tréner pochválil ZOH v Pjongčangu, avšak na tie, teraz už predposledné, nemali: „Organizácia v Soči bola naozaj noblesná. Rusi investovali ďaleko viac peňazí. Tak, ako ich poznáme, keď chcú urobiť nejaký dojem na zahraničie. Tam bolo úplne všetko od športovísk, ubytovania, cez stravu, na vyššej úrovni. Čo som sa rozprával s chalanmi, ktorí boli aj na iných olympiádach, tak povedali, že Soči bola absolútna špička a s ostatnými sa to nedá ani porovnať. Ako som hovoril, Rusi investovali ďaleko viac peňazí, ako Kórejci, ale táto olympiáda prebehla tiež úplne bez problémov,“ vyjadril sa.

V neposlednom rade prežil slovenský tím aj zaujímavú cestu do dejiska a rovnako tak z neho: „Z Viedne sme šli do katarskej Dohy, kde bol prestup na lietadlo do Soulu. Odtiaľ to boli ešte zhruba štyri hodiny autobusom do Kangnungu. Cesta naspäť bola taká istá. Štyri hodiny Soul, desať a pol hodiny let do Dohy a zhruba nejakých päť z Dohy do Viedne,“ dodal Országh.

Matej Kubove

Olympijskí barani si ZOH užili, na Pjongčang budú spomínať radi