Trojica našich hráčov sa na ZOH teší, nomináciu si vysoko cenia

22.1.2018
Trojica hokejistov HC ´05 iClinic Banská Bystrica si zahrá na blížiacich sa Zimných olympijských hrách 2018 v Pchjongčchangu, ktoré budú bez zástupcov NHL, takže Slovensko bude reprezentovať až desať hráčov Tipsport ligy. Medzi nimi i naša trojica Miloš Bubela, Patrik Lamper a Tomáš Surový, ktorí sú všetci rodákmi z Banskej Bystrice.

Miloš Bubela

V abecednom poradí hráčov štartujeme predsezónnou posilou. Bubela začínal s hokejom v HK 95 Považská Bystrica, kde už ako pätnásťročný patril do tímu U18 a rok neskôr sa stal plnohodnotným členom tamojšieho juniorského výberu hrajúceho druhú najvyššiu súťaž. V sezóne 2009/10 sa sťahoval do najvyššej ligy na tejto úrovni, jeden ročník strávil v Trnave. Následne nastupoval v juniorkách Skalice aj Trenčínu, aby sa do Považskej Bystrice vrátil, ale už ako člen seniorského tímu v druhej najvyššej súťaži. Počas jeho prvej sezóny medzi mužmi získal v 37 zápasoch pekných šestnásť bodov, a tak dostal šancu zabojovať o MSJ na prelome rokov 2011 a 2012 v projekte HK Orange 20. Na šampionát sa dostal, počas neho v šiestich stretnutiach získal päť kanadských bodov (2+3) a vyslúžil si angažmán v prestížnej zámorskej juniorskej súťaži USHL. Ročník tak dohral v mužstve Dubuque Fighting Saints, aby sa na najbližšie štyri sezóny sťahoval do NCAA. Popri hraní na univerzite Rensselaer Polytechnic Institute vyštudoval a získal bakalársky titul v oblasti biznisu a manažmentu. Dobré výkony mu v sezóne 2015/16 priniesli možnosť zahrať si v AHL. Za Uticu Comets nastúpil osemkrát, získal jednu asistenciu. V minulom ročníku pôsobil v nižšej zámorskej lige ECHL. Šestnásť stretnutí zvládol v drese Wheelingu Nailers, ďalších tridsaťjeden pridal ako hokejista Orlanda Solar Bears. Zároveň prvýkrát prenikol do národného tímu Slovenska. Vo svojej premiére strelil hneď aj gól, zatiaľ jediný v najcennejšom drese. Pred aktuálnou sezónou sa stal posilou HC ´05 iClinic Banská Bystrica. Tréner Vladimír Országh mu našiel miesto vo formácii po boku Casona Hohmanna a táto dvojica si veľmi dobre rozumie. Dobré výkony mu priniesli šancu zabojovať o ZOH. Zúčastnil sa Nemeckého poháru aj turnaja v nórskom Hamare. V deviatich prípravných dueloch štyrikrát prihral na gól. V Tipsport lige počas tejto sezóny zatiaľ nastúpil na 39 stretnutí, v nich získal 29 bodov (14+15).

„Účasť na ZOH vnímam ako výzvu. Hrať na najvyššom leveli proti najlepším hráčom je určite super,“ povedal na margo nominácie Miloš Bubela, ktorý bol po zistení, že cestuje do Pchjongčchangu veľmi potešený: „Sú to skvelé pocity. Koniec koncov, na olympiádu sa nechodí každý deň, ba ani rok a reprezentovať Slovensko na takejto úrovni je pre mňa pocta,“ hovorí hráč, pre ktorého to ale splnený sen z prostých dôvodov nie je: „Keďže o olympiáde som ani nesníval, tak to nemôže byť splnený sen, ale určite je to niečo, na čo nikdy v živote nezabudnem,“ pokračuje: „Idem tam s tými istými ambíciami, ako aj tím a síce hrať čo najlepšie a dostať sa čo najďalej. Najlepšie až na vrchol,“ nechal sa počuť. Bubela je rád aj za spoluhráčov z tímu: „Keď niekoho, koho máte v tíme, poznáte, tak je to iné, ako keď prídu hráči z iných tímov, ale v národnom mužstve je tak už zabehnutá partia hráčov, ktorí sa poznajú, takže to určite bude super.“


Patrik Lamper

24-ročný krídelník doterajšiu časť kariéry prakticky zasvätil tímu spod Urpína, ktorý ho vychoval a v sezóne 2011/12 prvýkrát aj ponúkol možnosť zahrať si za seniorský A-tím. Lamper až na sezónu 2010/11, kedy mal v tíme do 18 rokov, juniorke a v jednom zápase za HK Brezno dokopy priemer bodov na jeden zápas vyšší, ako 1,0, nikdy nepatril medzi najproduktívnejších hráčov mužstva, no vždy to kompenzoval svojou bojovnosťou, obetavosťou či kvalitnými výkonmi v oslabeniach. V sezóne, kedy debutoval za HC ´05 iClinic Banská Bystrica na seniorskej úrovni, strávil sedemnásť zápasov v projekte HK Orange 20, na medzinárodnej scéne si ale za reprezentáciu do 20 rokov zahral až o sezónu neskôr, kedy už bol právoplatným členom banskobystrických mužov. K nominácii na MSJ do Ruska to ale neviedlo. Postupom času Lamperova rola v tíme naberala na sile a získaval si aj fanúšikov klubu. Vyvrcholením aj jeho snaženia bol zisk titulu s materským tímom počas minulej sezóny, v ktorej zaznamenal aj s play-off dokopy osemnásť kanadských bodov (5+11). Odmenou za jeho výkony bola prvá nominácia do národného tímu, Craig Ramsay ho pozval na Nemecký pohár 2017, ktorý začal perfektne. Patrik si už v šiestej minúte prvého stretnutia s USA otvoril strelecký účet a nasmeroval svoj tím k víťazstvu. Počas aktuálnej olympijskej sezóny nastúpil Lamper v národnom tíme deväťkrát, celkovo strelil tri góly. Navyše, okúsil aj nadnárodnú KHL. Slovan Bratislava mu dal šancu zatiaľ na sedem stretnutí, aj v nich sa strelecky presadil a to dva razy. Prvýkrát hneď pri debute.

„Určite to pre mňa bolo príjemné prekvapenie. Potešil som sa a teší ma to doteraz. Stále som z toho poriadne zaskočený, ešte som to ani nevstrebal. Vôbec som netušil, že by niečo takéto mohlo prísť a už vôbec nie pred sezónou, takže som z toho milo prekvapený“ vyjadril Patrik Lamper svoje pocity z nominácie na ZOH: „Určite to bude zaujímavý a dobrý turnaj so silnými mužstvami. Teoreticky sa môžem predať ďalej,“ tvrdí Banskobystričan, ktorý vie, čím zaujal trénera Ramsayho: „Rýchlosťou, bojovnosťou, ťahom na bránu, blokovaním striel a dobrou hrou v oslabeniach,“ hovorí. Najpodstatnejšie podľa neho bude mužstvo a nie jednotlivci: „Osobný cieľ nemám. Skôr tímový, chceme spraviť čo najlepší výsledok,“ dodáva.


Tomáš Surový

Najskúsenejším z tria našich hokejistov je súčasný kapitán HC ´05 iClinic Banská Bystrica, ktorý by mal patriť k lídrom aj v Pchjongčchangu. Pre 36-ročného centra, alebo v minulosti aj ľavého krídelníka, to budú už tretie olympijské hry v kariére. Prvýkrát štartoval v Turíne 2006, zúčastnil sa aj turnaja v Soči pred štyrmi rokmi. Celkovo na najprestížnejších podujatiach odohral desať zápasov s bilanciou 1+1. Surový už dres s dvojkrížom na hrudi obliekol dovedna neuveriteľných 173-krát. Okrem dvoch ZOH sa zúčastnil aj siedmich majstrovstiev sveta a v roku 2012 získal striebornú medailu. Ešte ako mladý štartoval aj na dvoch MSJ a jedných MS do 18 rokov, kde v sezóne 1998/1999 získal bronzovú medailu. Už ako sedemnásťročný debutoval za prvý tím mužstva spod Urpína, aby v ročníku na prelome milénií získal v druhej najvyššej súťaži na osemnásťročného mladíka neuveriteľných 57 bodov v 41 zápasoch. Nasledujúci ročník preto strávil v prvoligovom Poprade, kde sa mu taktiež darilo (59 zápasov, 53 bodov) a keďže si ho v roku 2001 zo štvrtého kola a celkovo 120. miesta vybral v drafte NHL Pittsburgh Penguins, tak v rovnakom roku odišiel skúsiť šťastie za „veľkú mláku“. Začínal na farme v Wilkes-Barre/Scranton Penguins. V nasledujúcom ročníku už načrel aj do NHL. Celkovo strávil v Amerike päť sezón, z toho v troch bol súčasťou aj prvého tímu organizácie. V najlepšej lige sveta nastúpil na 126 stretnutí. Strelil 27 gólov a pridal 32 asistencií. Pred sezónou 2006/07 sa ale vrátil do Európy, kde už ostal. Prvé štyri roky po návrate hrával takmer výlučne vo Švédsku. Bol súčasťou tímov Luleĺ HF, Linköping HC a Skellefteĺ AIK. V ročníku 2009/10 si ale na päť zápasov odbehol do Banskej Bystrice. V roku 2010 prvýkrát zvolil KHL. Začínal v Diname Riga, kde sa mu tak darilo, že počas sezóny 2011/12 ho dokonca zamestnával slávny tím z hlavného mesta Ruska, CSKA Moskva. Následne nastupoval za HC Lev Praha a Dinamo Minsk, aby dal prednosť slovenským mužstvám. Dve sezóny ešte ostal v KHL, ale už v drese Slovanu Bratislava, v ktorom dokonca zastával funkciu kapitána. V ročníku 2014/15 prišiel pred play-off späť pod Urpín, natrvalo sa do nášho tímu vrátil až pred štartom majstrovskej sezóny. Ako kapitán a líder tímu patril k najväčším oporám víťazného mužstva a ako prvý zdvihol nad hlavu trofej Vladimíra Dzurillu. Medzičasom si na osem zápasov znova odskočil do Slovanu. V aktuálnej sezóne je najproduktívnejším hráčom tímu, v priemere s bilanciou čo zápas, to bod.

Surový aj napriek veľkým skúsenostiam neberie pozvánku na ZOH ako bežnú vec: „Som poctený. Je pre mňa, česť, že tréner aj generálny manažér mi dali dôveru. Teraz sa musím čo najlepšie pripraviť,“ rozprával 36-ročný útočník, na ktorého čaká už tretie vystúpenie pod olympijskými kruhmi: „Olympiáda je vždy sviatok a je jedno, koľká v kariére je. Budem sa snažiť hrať čo najlepšie a uvidíme, ako to nakoniec dopadne. Musíme tam ísť pozitívne a bojovne naladení,“ myslí si Surový, ktorý čakanie na konečnú nomináciu nijak neprežíval: „V podstate som to nijako neriešil, človek to aj tak neovplyvní. Keď vyšla nominácia, tak som bol rád, že som sa v nej ocitol. Nerozprával som sa ešte s nikým. Myslím si, že na to ešte bude čas. Treba dohrať ligu a keď prídeme na zraz, tak sa budú riešiť veci ohľadom reprezentácie,“ dodal.

Matej Kubove

Trojica našich hráčov sa na ZOH teší, nomináciu si vysoko cenia