Posezónny rozhovor s Ľubošom Pisárom

Športový manažér Ľuboš Pisár v exkluzívnom rozhovore pre BB FM rádio a BBonline.sk zhodnotil uplynulú sezónu. So športovým redaktorom Radoslavom Blaškom sa porozpával aj o zámorských či slovenských mladých hráčoch, o šírke kádra či trénerskej otázke. 

„Predtým, ako začneme, chcel by som v prvom rade poďakovať za pozvanie. Myslím si, že je dôležité, aby sme sa snažili byť transparentní a komunikovať najlepším možným spôsobom, ako sa dá. Nie som zrovna človek, ktorý je veľmi otvorený a hneď automaticky všetko zdieľa, ale uvedomujem si, že doba to vyžaduje, takže ešte raz, ďakujem za pozvanie,“ povedal na úvod Ľuboš Pisár.

Čo Vás v týchto posezónnych dňoch zamestnáva?

V prvom rade veci, ktoré súvisia s ukončením sezóny. Máme chalanov, hlavne zahraničných hráčov, ktorí budú odchádzať. Praktické veci, záležitosti. Našťastie, výhodou pre mňa je, že mám veľmi dobrú pomoc. Naša back office špecialistka mi veľmi pomáha, keď príde na byty, autá a rôzne papierovačky, ale toto zamestnáva aj mňa, momentálne najviac.

Už ste si stihli v klube vyhodnotiť sezónu?

Interne sme mali také prvé nástrely, keď to tak nazvem, o tom, aká sezóna bola, ale reálne, objektívne hodnotenie ešte chvíľu potrvá. Musia opadnúť emócie. My sme mali oficiálne ukončenie minulý štvrtok, ale ja som aj chalanom povedal, že aj ja osobne som ešte plný emócií a nedá sa k tomu veľmi objektívne postaviť. Ľudia, a ja tiež, sme naladení tak, že väčšina z nás si bude pamätať len ten koniec, ale v reále sezóna trvá sedem až osem mesiacov.

To šieste miesto po základnej časti a vypadnutie v prvom kole play-off je reálnym obrazom toho, na čo tím mal, alebo to považujete za neúspech? Lebo tou ambíciou klubu bol zrejme aj postup cez prvé kolo.

Ambície musia odrážať všetky možnosti klubu. Či už finančné, zázemie, podporu mesta. Stav našich juniorov, či už sú tam hráči, ktorí nám dokážu pomôcť a sú už pripravení na to, aby boli rozdieloví hráči na úrovni extraligy. Z týchto všetkých dôvodov sme si stanovili cieľ do TOP 6, čo sa nám podarilo splniť v historickej sezóne slovenskej extraligy, kedy vyrovnanosť bola na veľmi vysokej úrovni. Čiže s tým sme boli veľmi spokojní. Do play-off sme išli s určitými problémami, ktoré sa nedajú úplne verejne diskutovať, ale myslím si, že sme nesklamali. Výsledkovo áno, ale samotnými zápasmi, keď si ich človek rozoberie, tak si nemyslím, až na ten posledný zápas, že by sme to prehrali len tak jednoducho 0:4.

Čo bolo v sérii so Spišskou Novou Vsou z Vášho pohľadu rozhodujúce?

Myslím si, že rozhodol druhý zápas, a následne potom ten tretí. Tam sa stratilo to momentum a od toho momentu sa Spišská zlepšovala, kde naopak my sme sa zhoršovali. To isté sa odzrkadlilo v sérii Poprad – Nitra, kde Poprad dva zápasy prehral veľmi tesne a nebol schopný, ten tím nebol dosť silný mentálne, nebol to proste majstrovský tím, tak ako aj náš nie je, aby sa s tým dokázal vysporiadať, odraziť sa a vyhrať ďalší zápas. Malo to veľký zásah na odhodlanie chalanov, psychiku a hlavne to, čomu verili, že či to dokážu.

Spomenuli ste problémy v tíme v play-off. Máte na mysli zdravotné problémy a šírku kádra?

Myslel som zdravotné problémy. Môžeme sa zastaviť aj pri tej šírke kádra, ktorá odráža tiež naše finančné možnosti. Tento rok sme nemali spoluprácu s nikým v prvej lige a ten stupienok ďalší, kde my potrebujeme organizáciu pozdvihnúť, je mať s prvoligovým tímom spoluprácu na forme, ktorá dáva aj nám zmysel, aby tí hráči, ktorí ešte nie sú pripravení na extraligu, sa mohli rozvíjať. To sme my aj kvôli tomu a aj vďaka financiám nemali. Zároveň si ale myslím, že sme neboli jediní v extralige, ktorí mali problém v tom, že tá hĺbka kádra nie je až taká. My sme si to uvedomovali a preto, keď prišli zranenia, mali dosť veľký vplyv na výkony mužstva. Ale treba povedať, že každé mužstvo, ktoré chce urobiť nejaký úspech, si tým prejde. Je to potom o tom, či tí, ktorí čakajú na príležitosť, sa správne pripravovali na to, dajme tomu aj tí juniori, aby zaplnili tie diery.

Prešiel by som na káder, lebo niektorí hráči zažiarili, od niektorých sa zas čakalo viac. Začal by som v bráne. Gašper Krošelj podával slušné výkony, aké asi od brankárskej jednotky očakávate, ale raz chytal, raz nechytal. Fanúšikovia vedia, že mal zdravotné problémy. Môžete teraz po konci sezóny prezradiť, o čo išlo?

Nebudem prezrádzať a nerád by som išiel do individuálnych hodnotení hráčov. Myslím si, že je to práca presne pre vás novinárov, urobiť ranking. My máme náš interný ranking, o ktorom vieme a myslíme si, že nám poslúži na to, aby sme vedeli, s ktorými hráčmi chceme pokračovať a s ktorými nie. Gašper mal zdravotné problémy, ktoré z rešpektu k jeho osobnosti nechcem preberať verejne. Myslím si ale, že sa s tým na konci sezóny vysporiadal veľmi dobre a dosť nám pomohol. Určite aj on sám to cíti tak, že mohol nejaké dva-tri góly chytiť, čo by nám v tej sérii pomohlo, o tom som sa s ním rozprával. On sám celkovo s tou sezónou nie je spokojný, lebo keď je človek toľko mimo a nemôže trénovať tak, ako je potrebné, aby podával dobré výkony, tak si uvedomoval, že to bola z tejto stránky zlá sezóna pre neho.

Vy ste avizovali, že okrem Eugena Rabčana by ste chceli podpísať ešte jedného brankára. Prečo sa to do konca prestupového obdobia nepodarilo? 

Jednoducho, nebol nikto na trhu. Nebol nikto na trhu taký, o ktorom by sme si povedali, že keď príde, tak bude lepší ako Eugen Rabčan, alebo že nám pomôže. Tie možnosti, ktoré boli v tej dobe na trhu, by nám nesplnili viac-menej to, čo by sme od toho očakávali. Riešili sme ešte tú hĺbku kádra pri zdravotných problémoch, ktoré mal počas roka Krošelj. Poviem, že sme čakali o päť minút dvanásť, že nám ho uvoľnia, nebudem menovať, jedného slovenského brankára, ale na poslednú chvíľu si to ten klub rozmyslel.

Petr Šenkeřík, výborná posila. Priniesol asi to, čo ste od neho očakávali. Bol aj produktívny. Musel odísť?

Nemusel. Chcel. Bola to pre neho životná príležitosť. V tom momente bol do toho zainteresovaný aj trénerský štáb a spôsob využívania Petra Šenkeříka. Petr je obranca, ktorý hral dlhé roky českú extraligu a vieme, že česká extraliga je na vyššej úrovni ako slovenská. Preto jeho využívanie aj z môjho pohľadu nebolo správne. Petr nebol spokojný už dlhšiu dobu a prišla príležitosť ísť do takej organizácie, ako je Třinec. Tých ťažkých rozhodnutí počas roka je veľa, ale toto bolo veľmi ťažké. Nebolo to rozhodnutie len moje, ale nás ako organizácie. Vyšlo to tak, ako to vyšlo.

Voľné miesto zaplnil Andrew Nielsen. Keď ste spomenuli, že na to hodnotenie hráčov sme tu my novinári, tak si myslím, že nenaplnil tie očakávania a nebol taký výrazný. Čakali ste vy od neho viac?

Súhlasím. Od každého importa čakáme viac. Keď sa pozrieme na ostatných importov ako Turnbull, Vela, Wilkins, Hora, tak je tam veľa hráčov, ktorí nám vyšli. Keď sme riešili Andrewa Nielsena, tak na tom trhu tiež nebolo nejak veľa hráčov. My sme si ale v tom momente mysleli, na základe odozvy na jeho hru, ktorú sme dostali, že nestratíme až tak veľa. Šenkeřík nehrával až toľko, hral päť na päť, nehral žiadne oslabovky a dokonca ani presilovky. On by ako zahraničný hráč v tých situáciách tiež mal byť. Andrew prišiel na to, aby nám vyplnil hĺbku kádra. On je fyzicky dosť zdatný chlapec a vie sa aj dobre pobiť. Má aj ten charakter v sebe, a to bolo tiež niečo, čo zavážilo, aby prišiel Andrew. Pokiaľ ide o skauting, nie sme nejaká NHL organizácia, ktorá má päť skautov. Leží to na dvoch ľuďoch a limitujúcom čase, energii, kontaktoch. Samozrejme, nie vždy to vyjde stopercentne. Ja si myslím, že sme boli percentuálne vysoko úspešní. Toľko, za koľko sme mali my našich importov, to je na úrovni polovice až o dve tretiny nižšie oproti tímom ako Slovan Bratislava alebo Košice.

Pokiaľ ide o Turnbulla, Velu, Wilkinsa a Horu, je nejaká šanca, že by niekto z nich ostal, alebo sa predali natoľko, že sa už rozlezú do iných klubov a súťaží?

Ak ste sa pozerali aj do histórie, tak to jadro tímu v Banskej Bystrici vždy tvorili Slováci a to okolo nich sa dosť často menilo, čo je prirodzené. Teraz som mal akurát diskusiu so zahraničnými, lebo tiež som si lámal hlavu, že prečo. Myslím si, že starostlivosť o zahraničných hráčov je tu na úrovni hociktorého TOP tímu v Európe, aj v DEL-ke, sám som bol v zahraničí. Čiže starostlivosť je na vysokej úrovni, ale Slovensko nie je niečo, čo by si vybrali. Mám aj príklad, nebudem menovať hráča, ktorý namiesto toho, aby prišiel k nám, ostal hrať na západe za menej peňazí a v horšej organizácii, lebo sa ešte vyslovene bál na Slovensko prísť, a to z rôznych dôvodov. Keď sa vrátim k našim importom, my si uvedomujeme, akú mali úspešnú sezónu a veľmi radi by sme boli, keby pokračovali. Niektorí z nich dostali ponuky na predĺženie kontraktu už v októbri, ale tým, že mali úspešné sezóny a majú namierené viac na západ, si nemyslím, že sa nám ich podarí udržať.

Gólová produkcia stála najmä na zámorskom útoku, zatiaľ čo ostatné formácie sa často menili.

Aj by sa mali meniť, všetky za mňa. Počas roka by sa malo stále hľadať to, čo funguje. Ako aj ľudský organizmus, počas roku sa to mení. Vplyv majú aj zranenia, aktuálna forma a podobné veci. Ešte raz, vychádzali sme z určitej situácie a pritom vedeli sme, že budeme musieť niekde ušetriť. Myslím si ale, že chalani nesklamali. Našli sme veľa mladých perspektívnych chalanov ako Janko Petriska, Roman Faith a myslím si, že aj Adam Stránský spadá do tejto kategórie. Tá produkcia Slovákov mohla byť lepšia. Nebola.

Práve na Romana Faitha sa chcem opýtať. Predĺžili ste s ním spoluprácu, takže asi Vás jeho výkony potom, v závere sezóny a v play-off, potešili.

Tak určite je to lepšie vidieť ako ten opačný prípad. Ale čo mňa teší skôr, je to nastavenie tých chalanov. Oni sú naozaj veľmi motivovaní byť dobrým profesionálnym hokejistom, stále sa zlepšovať, dennodenne na sebe pracovať a hľadať tie cesty, ako viac prispieť k víťazstvám. Čiže hlavne mentálne nastavenie a to, akí sú dobrí hokejisti, to sú tie dva dôvody, prečo som rád, že sme využili opcie na predĺženie ich zmlúv.

Boris Žabka bol po jeho incidente podmienečne vylúčený z tímu. Potom ste ako klub komunikovali, že sa k situácii nebudete ďalej vyjadrovať, kým sa nevyrieši. Platí to stále? Predsa len by som sa na neho opýtal. V tíme bol, hoci podmienečne vylúčený. Z Vášho osobného, ľudského pohľadu, zaslúži si mladý hráč, keď urobí takúto chybu, druhú šancu?

Platí to stále.

Bavme sa všeobecne, alebo aj polokonkrétne. Boli takí hráči v lige, aj v Liptovskom Mikuláši. Vieme, kto tam bol. Všetko závisí samozrejme od kontextu. A od toho, koľko má ten človek rokov, z akého prostredia pochádza. Všetko si to treba zvážiť pri tej otázke, či si zaslúži druhú šancu. Nedá sa to celoplošne aplikovať na všetky prípady. Sú prípady, keď sa to dá. A sú prípady, keď sa to nedá.

Po hráčoch by som sa pristavil pri tréneroch. Po odchode Douga Sheddena prišiel Raimo Helminen. Skvelá forma po jeho príchode, potom tie výsledky boli opäť také hore-dole.

Vrátil by som sa ešte k pánovi Sheddenovi, ktorý je dobrý tréner. Po tom, akým spôsobom sme po jeho príchode v sezóne 2022/2023 ukončili tú základnú časť a potom play-off, sme boli presvedčení, že je to pre nás ten správny tréner. Všetky indície tomu nasvedčovali. Boli sme ale veľmi sklamaní potom, v akom prišiel nastavení na novú sezónu. Nedostali sme toho istého pána Sheddena a až spätne sme pochopili, že sme boli pre neho len medzistanicou na niečo iné. Takú situáciu, do akej nás on postavil, sme nečakali. Ťažko riešiť kvalitných trénerov počas roka. Dúfali sme, že máme správnu ruku na pána Raima Helminena, ktorý je obrovské meno, čo sa týka hráčov. Keď prišiel, bol to taký závan čerstvého vetra pre chalanov. Bolo tam nejaké to momentum, keď sme sa aj zlepšili, ale po novom roku to žiaľ nepokračovalo. To už je presne na takú internú komunikáciu a vyhodnotenie si. Bolo ale vidieť aj herne, že sme neboli tam, kde by sme mohli byť. Myslím si, že ten tím mal tak na desať až pätnásť percent viac ako ukazoval.

Riešite už teraz káder na budúcu sezónu?

Ja som začal riešiť budúcu sezónu už v septembri. Už mi stačilo aj sedem-osem mesiacov na Slovensku, aby som sa aspoň tak prvotne zorientoval, že kto je dobrý a aké sú problémy na trhu. Narazil som skôr na to, že hráči ani agenti nie sú pripravení už v októbri, novembri uzatvárať zmluvy na tú ďalšiu sezónu. Veľmi radi čakajú pri tej neistote na Slovensku, čo už teraz chápem, lebo každý klub zápasí s určitými problémami. Chcú radšej vyčkať, ako to všetko bude vyzerať po sezóne. Čiže ja priebežne už pracujem na ďalšej sezóne.

Očakávate, že tých financií na skladbu kádra bude viac?

Takto. Financie nie sú úplne to hlavné, čo bude rozhodovať o úspechu. Bude rozhodovať to, aký je tréningový proces, aký kvalitný je tréner, ako sú nastavení chalani, či nám do toho skočia juniori, charakter tímu, tímovosť, bojovnosť, disciplína. Jednou z tých vecí sú samozrejme aj peniaze, ale vidíme aj tento rok, že sú tímy, ktoré mali dvojité, trojité rozpočty ako my a hrali sme s nimi úplne vyrovnanú partiu a mohli sme ich nabiť v hociktorom zápase, či u nich, alebo doma. Ale samozrejme, bez financií sa určitý prah nedá preskočiť, ale ešte raz, nie je to samé o sebe.